Jánska noc
Ľudové obyčaje vrcholia v čase letného slnovratu 21. júna. Slnko sa dostáva nad
obratník Raka, dosahuje najväčšiu odchýlku od rovníka a zdanlivo sa začína vracať.
Odnepamäti bolo toto obdobie sprevádzané kultom slnka a ohňa. Ale vatry a čarovanie
sa robia v noci z 23. na 24. júna. Podľa dátumu narodenia Jána Krstiteľa je medzi ľuďmi
zachovaný termín svätojánska noc. Deň zasvätený svätému Jánovi pokladali naši predkovia
za významný deň v roku.
Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa
zvykli páliť v predvečer Jána jánske ohne, vatry. Zakladali ich mladí na vyvýšenom mieste
nad dedinou a zabávali sa pri nich skoro do samého rána. Počas zábavy preskakovali oheň.
Verili, že ak mládenec s dievčaťom držiac sa za ruky spoločne preskočia vatru, do roka
uzavrú manželstvo.
Významnou zložkou jánskych obyčajov bol zber liečivých bylín a pestovanie ľanu. Ľudia
im pripisovali magickú moc a verili, že rastliny, ktoré kvitli na Jána, majú čarovný účinok.
Najväčší mali mať údajne tie, ktoré boli nazbierané pred východom slnka. Tieto byliny sa
zbierali obvykle od polnoci až do poludnia. Na Jána sa nesadilo, neoralo a neokopávalo.
Boli to posledné dni, keď sa dospievajúca mládež mohla ešte zabaviť. Keď zakukala
kukačka a ohlásila leto, nadišiel čas ťažkej fyzickej práce.
Aj keď jánske ohne mali čiastočne za úlohu zabezpečiť vlahu, na Jána nebol dážď vítaný,
pretože v takom prípade mal trvať veľa dní, ohrozil by úrodu a sčervivelo by ovocie, orechy
a mak.
Ľudia vraveli, že na svätého Jána otvára sa letu brána a na Petra, Pavla je už pol leta za
nami. Dievčence vili vence, spoločne ich púšťali dolu Váhom a ktorej veniec najrýchlejšie
plával, tá sa mala najskôr vydať. Gazdiné mali natrhať bazu, aby všetky myši z domu
utiekli.
I naša škola si váži tradície a zvyky našich predkov. Preto prispela krátkym programom pri
príležitosti osláv Jáskej noci. Naše deti recitovali, spievali, tancovali a veru im to išlo veľmi
dobre.
Jánska noc
 |
 |
—————